Výživné je vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, pričom jeho účelom je zabezpečovať pre oprávnených členov rodiny uspokojovanie predovšetkým ich materiálnych potrieb, podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných členov rodiny. Predmetom tohto článku je stručná charakteristika vyživovacej povinnosti rodičov k deťom.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Rodič sa tejto svojej povinnosti nemôže zbaviť, prípadne ju obmedziť zmluvou alebo dohodou s druhým rodičom o tom, že vyživovaciu povinnosť bude plniť buď v nižšej sume ako ju určil súd alebo formou iných plnení materiálnej, resp. inej povahy.

Z uvedenej zákonnej definície vyplýva, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku (napr. dosiahnutím plnoletosti). Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samé živiť. Táto okolnosť je v každom prípade individuálna. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť môže nastať po ukončení strednej školy (ak mu to podmienky na trhu práce umožňujú), prípadne až po ukončení štúdia na vysokej škole. Podľa konštantnej judikatúry a rozhodovacej praxe súdov dieťa nadobudne schopnosť samostatne sa živiť v okamihu, keď ukončí vysokoškolské štúdium.

V prípade, ak je dieťa schopné sa samé živiť, povinný rodič, ktorý nechce ďalej platiť na dieťa výživné musí podať návrh na zrušenie výživného. Schopnosť dieťaťa sa samé živiť automaticky nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti rodičov.

Výška vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ak teda povinný rodič cestuje trikrát ročne na dovolenku, dieťa má právo na zabezpečenie rovnakej životnej úrovne. Životnú úroveň rodičov určujú mnohé faktory ako napríklad výška úspor, leasingy motorových vozidiel, dovolenky, čerpané úvery a podobne.

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd pri určovaní výšky výživného individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Pod pojmom „podľa svojich schopností a možností“ sa nerozumie len priemerný mesačný príjem rodiča, ale súd musí vždy posudzovať schopnosti a možnosti povinného rodiča v danom čase a na danom mieste sa napr. zamestnať, nadobudnúť majetok a platiť výživné. Súd pri určovaní výšky výživného skúma aj majetkové pomery rodičov a to opäť individuálne u každého z nich.

Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza z vyčíslenia celkových nákladov rodiča na dieťa a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného. (oprávnené potreby dieťaťa sa menia v závislosti od veku dieťaťa, školskej dochádzky a podobne). Mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, ktoré zabezpečujú základné potreby dieťaťa ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka atď. Ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov napríklad výlety, športové aktivity a podobne.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Veľmi dôležitou skutočnosťou pri určovaní výšky výživného je, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd je teda povinný v prvom rade prihliadať na to, že povinnosť rodiča platiť výživné na dieťa je jeho zákonná povinnosť a táto má prednosť pred inými výdavkami. Súd nebude primárne prihliadať na výdavky rodiča, ktoré nie sú vynaložené výlučne na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, resp. ktoré rodič nevynaloží v súvislosti s výkonom svojho povolania (napr. cesta do zamestnania). Rovnako nebude súd prihliadať napríklad na to, že povinný rodič žije sám v trojizbovom byte, s čím má spojené zvýšené náklady na bývanie, ktoré nie je nevyhnutné nutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú splatné vždy na mesiac dopredu. Upozorňujeme na skutočnosť, že výživné na maloleté dieťa nemôže byť predmetom započítania proti akejkoľvek pohľadávke povinného rodiča. Výživné na plnoleté dieťa môže byť predmetom vzájomného započítania len na základe vzájomnej dohody rodičov. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Rovnako poukazujeme na to, že oprávnený rodič môže pre prípad omeškania s platením výživného podať na povinného rodiča trestné oznámenie. V zmysle ust. § 207 ods. 1 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Obdobne v ods. 2 upravuje Trestný zákon úmyselné vyhýbanie sa plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti.

Naša advokátska kancelária so sídlom v Liptovskom Mikuláši poskytuje právne služby aj v oblasti rodinného práva (http://lmlegal.eu/sluzby-2/).